Emma Malá

Pridať, možno zanechať
či skôr dúfať v nepominuteľnosť slov.
Ty, človek
ich otrok, strojca i ničiteľ
tvojou alfou a omegou
čo do úst vložila ti matka.

Obzrieš sa späť,
keď vzmáhaš sa a chceš.
Vidíš, vieš, pochopíš,
že ona ťa chcela, nedokonalá
splodila nedokonalého
malého netvora.

V rytmike tela
pominula hudba.
Už dávno generácie pred tebou,
čo sudička chcela
stalo sa tvojou podobou.

Žil si ty,
žili aj všetci pred tebou.
prechádzali tenkou lávkou
nad rovnakou priepasťou osudov.