Emma Malá

Tažko sa mi dýcha...
Tých pár dní, po príchode.

S ťažkými nohami, idem... Predsa. Aj keď... ubíja ma to.
Ale čo už.

Nič mi nepovieš. A ja ďakujem tichu medzi nami.

,, Ako to, že to nepoznáš?"
      ,,Nikdy sa to ku mne nedostalo..."
A čo ak je otázka zlá...
     ,, Prečo to poznáš ty?"

,, Nezmysel! Je to jednoducho NEZMYSEL!"
     ,, Vidím ako sa zabávaš. Ide z teba strach!"

Toľkokrát to opakuješ. Lieta to okolo, odiera steny,  špiní koberce. Nechávaš dôkazy.
Usvedčia nás. Ja neviem mlčať, a ty...

Celé je to nezmysel...
                                       Nezmysel...