Málokedy sa mi stáva
teraz preniknutá,
hrou
myšlienok na Teba,
tvojej prítomnosti
vo všetkom a v ničom
hlavne v pominuteľných
tých čo mi chýbajú
aj keď nevytvorili spomienky.
Práve pre spomienky,
pre nepoškvrnený obraz
pre tú ich čistotu,
ja tvoju prítomnosť
pociťujem stále
keď výjdem na ulicu
kde v dave ostávam
sama.
Taká Malá
ako mi bolo dané
nezmierená
ti odpoviem
nesúvislou vetou:
,,Viac zo mňa nebude."
Viac už ti nepoviem,
posledná veta:,, Som sklamanie
Bože..."

Komentáre
Emka...juj ako smutne
Ahoj Zara
Pekne si to naladila
Rada som vás
veľmi milo som bola včera prekvapená :)