Emma Malá

Pokojne zdvihnem nohu z postele.
Som to ja, už znovu sa dívam do vlastnej tváre.
Patrila mnohým a nikomu.
Hlavne nie sebe.

Tak ako kedysi, keď mohla som, neskúsená...
Stále som, priznávam.

No teraz, do batohu zbalím si samotu na každý deň.
V instantnej forme, vždy pripravená.
A teraz sa ti ubránim, a tvojím hlúpim klamstvám.

Keď zas na mňa otočíš svoju tvár, odpijem si z trpkej samoty.
A takto posilnená, poviem ti zbohom...slepý Egoista.